„Snažím sa žiť tak, aby som sa mohol každé ráno pozrieť do zrkadla.“

Ráno. Začiatok nového, ešte panensky nepoškvrneného dňa. Čisté konto, na ktoré v jeho priebehu, či už uváženým alebo neuváženým konaním nabieha množstvo okamihov, skúseností, skutkov, radostných zážitkov, strastí...
Za spláchnutím toalety nasleduje pohľad do zrkadla. Ani výraz práve vyliahnutého mladého jedinca nás neodrádza od využitia možností nových začiatkov, ktoré život denne ponúka. Odhliadnuc od toho vidíme v sebe osobu plne zodpovednú za svoje činy, chyby, úmysly...
Dokážem sa sám sebe pozrieť do očí?
Podľa mňa človek, ktorý je spokojný sám so sebou by s odpoveďou problém nemal.
Myslím si, že spokojným môže byť ten, čo sa za každých okolností snaží hrať podľa akýchsi vlastných pravidiel a nikomu nimi neublíži. Dokonca ani sebe nie. Tieto tzv. pravidlá si po určitých prežitých situáciach odstupom času sám stanoví, alebo ich zváži na základe skúseností iných. Všetko však závisí od jeho vôle a „šikovnosti“...
Uvedomele dáva „stopku“ známym nástrahám života, ktorým už raz podľahol. Podľahol a pochybil. A za chyby sa platí. Práve to je vo veľa prípadoch „spúšťačom“ nešťastia a pochýb o sebe samom. Neviem, ako ďalej! Ako to mám všetko znášať? Na koho sa mám obrátiť aby som našiel trocha útechy?
Myslím si, že riešenie nosíme v sebe. Len ja rozhodnem v akých farbách budú žiariť moje dni.
Chce to však vôľu privítať každý nový deň s optimizmom, vzdorovať nešťastiu, dopriať si v týchto smutných a ťažkých dňoch niekoľko chvíľ pokoja, kedy si uvedomím svoje prehrešky a úprimne ich oľutujem...
Človek nie je dokonalý a jeho duša tiež nie. Rovnako ako telo, aj ona potrebuje rásť.
Podľa mňa, samotné utrpenie nemá v sebe nič pozitívne, ani nás ničomu nenaučí. Všetko záleží od toho, čo s tým človek urobí. Podarí sa mu nájsť primerané zbrane, aby s ich pomocou zmenil túto skúšku na lekciu svojho života? Posunul by sa tak vyššie...
Prerásť seba samého, myslím, že o tom to je. Práve to ťa robí spokojným a silnejším.


Lele.