Mojím snom je byť futbalistka...
Ako malá som hrávala futbal s chlapcami na zaprášených ihriskách v plátenných žlto-čiernych kopačkách..bolo vo mne silné odhodlanie niečo dokázať..trebárs aj tým chalanom..čo si vždy mysleli " ááách...je to baba.. futbal je to posledné čo by mohla vedieť .." Milovala som to...dokazovať im, že sa mýlia a že predsa niečo vo mne je:) ... vždy boli z toho vyhúkaní, keď sa začala hra... "hra s babou..."
Zakaždým keď som stála na placi tak som to cítila....že som tam kde patrím...Neviem, či vám je ten pocit známy, no poviem vám je to sila...ako keby vám niekto šepkal, že vám verí a že verí v to čo je vo vás..! Tých čo mi verili nebolo veľa.. iba zopár. Ale ten čo mi šepkal mi veril najviac:)..a ja verím zase jemu.. verím, že raz budem stáť na ozajstnom ihrisku, s ozajstnými hráčkami v ozajstnom reprezentačnom drese... áno, áno..preto všetko ozajstné, lebo zatiaľ je to len sen.. a ja chcem konečne začať ten sen žiť !
...no odstupom času prichádzam na to, že cesta k snom je priveľmi kľukatá a často krát je bez pomoci iných očakávaný cieľ priveľmi ďaleko na to aby sme vládali prejsť toľkú vzdialenosť bez "tankovania"... chceš či nie.. sú proste situácie, kedy sa sám z miesta nepohneš..
... teraz kráčam cestou ku svojim detským snom a viem, že "finish" nemá tú vytúženú a dopodrobna premyslenú podobu...Aj keď nehrám v dievčenskom tíme a nemám na sebe ten reprezentačný dres, mne stačí obyčajné triko a chalani s ktorými si vždy rada zahrám. Takto sa učím uspokojiť sa aj s tým "málom" čo mám a nikomu nedám :)
Ja už vlastne futbalistka som...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára